Termíny

18.9.2017 - 15.12.2017 - Výuka v zimním semestru 2017/2018

Hledat
Pokročilé hledání




Ze semináře „Establishment of Social Safety Net during Transition“

Související stránky

social_safety3-1V mytológii majú zvieratá často magické vlastnosti a pôvod. Napríklad súhvezdie Veľkej medvedice vzniklo podľa gréckej mytológie premenou nádhernej princezné Kallistó kvôli žiarlivosti manželky najvyššieho boha Dia, Héry, v medvedicu. So symbolom medvedice sa stretávame aj v prípade Kórey, ktorá si od nej odvodzuje svoj historický pôvod.

Kórea, historické územie pokrývajúce Kórejský polostrov, mnohým aj dnes môže pripadať magicky, kvôli obrovskému kontrastu, ktorý pozorujeme medzi oboma krajinami, ktoré na tomto území momentálne existujú. S týmto územím sa však spája oveľa rozmanitejšia história, ako by sme si dokázali predstaviť. Všetko začína podľa legendy pri spomínanej medvedici, ktorá prišla aj s tigrom za bohom Hwanungom, a chceli sa stať ľuďmi. Úspešná bola iba medvedica, ktorá sa stala nádhernou ženou a porodila Tanguna, zakladateľa novej ríše Ko Čoson. Legenda datuje vznik ríše do roku 2333 pred n. l., avšak historicky je doložený Čoson až v približne 4. storočí pred n. l.

Za takmer 2 500 rokov si Kórea prešla rôznymi obdobiami, ale vyše tisíc rokov sa tešila relatívnemu kľudu a prosperite. 20. storočie bolo podobne ako pre mnoho iných krajín – aj pre Kóreu bolo obdobím vojen a podrobenia. Začalo to japonskou okupáciou v r. 1910, a skončilo rozdelením Kórei na dve rôzne krajiny po druhej svetovej vojne a následne Kórejskej vojne. Tento rok, 27. júla 2016, to bolo presne 63 rokov od podpísania prímeria.

Obdobie dvoch generácii, ktoré sa už vystriedali, by nám mohlo pripadať ako dostatočná doba na to, aby sa zabudlo na spoločnú históriu, nie ale v prípade tak starej civilizácie, akou je tá kórejská.  Príkladom môže byť napríklad snaha Južnej Kórei normalizovať vzťahy, v rámci tzv. „Sunshine Policy“ z konca 90. rokov, alebo iné, neformálne semináre iniciované Južnou Kóreou na tému zjednotenia oboch krajín.

Podobný seminár prebehol aj na pôde VŠE (9. 11. 2016): "Establishment of Social Safety Net during Transition". Jeho témou bola sociálna stránka prípadného spojenia, konkrétne vytvorenie tzv. „sociálnej záchrannej siete“ počas prechodu. Seminár hostila Vysoká škola ekonomická a spoluorganizovala ho Juhokórejská ambasáda v Prahe.

Rozdeľovanie, čí spájanie krajín je vždy komplikované, a málo kedy prebehne bez občianskych nepokojov. Ako pozitívny príklad sa často uvádza rozdelenie Československa, a spojenie Nemecka po páde Sovietskeho zväzu. Prítomnosť českého a nemeckého panelu na seminári bol preto vhodnou voľbou. Jednotlivé panely sa venovali primárne svojim krajinám, ale z vlastných skúsenosti sa snažili vyvodiť taktiež rady pre zástupcov Južnej Kórei, ktorý tvorili tretí panel.

social_safety2-9Za český panel sa predstavili prof. Ing. Karel Dyba, CSc., bývalý minister pre hospodársku politiku a rozvoj ČR z obdobia federácie, prof. PhDr. Martin Potůček, CSc., MSc., vedúci Centra pre sociálne a ekonomické stratégie (CESES) Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy, a Ing. Jiří Šatava, ekonóm pôsobiaci na CERGE-EI.

social_safety-23 Historický kontext je dôležitý, a preto ako pripomenul prof. Dyba, bolo vytvorenie fungujúceho sociálneho systému v krajine, v ktorej obyvatelia boli 40 rokov zvyknutí na neustálu pomoc štátu, nevyhnutné. Dôležitou otázkou bola taktiež ekonomická udržateľnosť, keďže prechod od centrálne riadenej ekonomiky k tržne riadenej ekonomike znamenala krátkodobý prepad príjmov rozpočtu. Dodatočné finančné zdroje získala česká vláda aj vďaka zníženiu investícii do zbrojenia, ktoré boli za čias komunizmu pomerne vysoké. V prípade Severnej Kórey, ktorá ma najväčšiu armádu na svete s takmer 8 000 000 členmi, z toho 1 200 000 aktívnych (4. na svete), by obmedzenie výdajov malo výrazný pozitívny dopad na verejné financie. Ďalším dôležitým krokom bola deregulácia väčšiny cien (iba 15 % cien ostalo regulovaných), a následná krátkodobá finančná podpora domácnosti, aby zmiernili šok z ich skokového zvýšenia. Zaujímavý bol fakt, že veľká časť populácie, ktorá pracovala v dovtedy predimenzovanom poľnohospodárstve a priemysle, prešla do sektoru služieb, či odišla pracovať do zahraničia.

Profesor Potůček vyzdvihoval predovšetkým dôležitosť medzinárodných organizácií, ktoré pri projektovaní transformácie pomáhali a spolu s Ing. Šatavom sa zhodli na dôležitosti vybudovania kvalitných penzijných systémov, ktoré by slúžili celej spoločnosti a získali si u ľudí dôveru.

social_safety-51V rámci nemeckého panelu sa predstavili prof. Dr. Roland Czada, z univerzity v Osnabrücku, prof. Michael C. Burda, Ph.D. z Berlínskej Humboldtovej univerzity, a prof. Dr. Karl-Heinz Paqué z Otto-von-Guericke-University Magdeburg.

Nemecký panel sa zhodol, že po skúsenosti so zjednotením Nemecka by dnes preferovali a doporučovali rýchlu privatizáciu a high-tech modernizáciu formou šoku, oproti klasickej ekonomickej modernizácií, ktorá v Nemecku prebehla a ktorá uprednostňovala kapitálovú náročnosť, vysokú produktivitu a export. Podobne ako český panel aj ten Nemecký upozorňoval na dôležitosť správne zvolenej sociálnej politiky, ktorá zabráni nekontrolovanej migrácii z ekonomicky nevyspelej časti novej krajiny do prosperujúcich oblastí. Veľký problém tkvie podľa Nemcov aj v prípadnej nekvalifikovanej pracovnej sile, ktorá sa len ťažko zamestná. Nemecko preto zaviedlo systém podpory, ktorá okrem iného dovolila skorší odchod do dôchodku pre nezamestnateľných ľudí. V období tesne po zjednotení preto v Nemecku stúpla nezamestnanosť zo skoro nulovej úrovne na takmer 16 % v roku 1992 (neoficiálne až 35 %) a podľa vyjadrení panelu stálo doposiaľ zjednotenie takmer 2 bilióny EUR.

Okrem zjednotenia Nemecka sa ale tento panel pomerne výrazne venoval aj prípadnému zjednoteniu na Kórejskom polostrove. Napriek možnej podobnosti s Nemeckým prípadom, upozornil, že existuje oveľa väčší nepomer medzi HDP/os. v Južnej a Severnej Kórei oproti tomu ako to bolo v prípade Východného a Západného Nemecka. Podľa približných odhadov je HDP/os. v cenách PPP 1 800 USD v Severnej Kórei, oproti 29 000 USD v Južnej Kórei.

social_safety5-1Posledná časť seminára patrila juhokórejskému panelu, ktorý zastupovali Dr. Cheon-Woon Choi, poradca juhokórejského prezidentského výboru pre prípravu zjednotenia, a Dr. Kichae Min, výskumný pracovník Národného penzijného výskumného ústavu Juhokórejskej republiky. Do diskusie sa taktiež zapojoval pán Keunseok Jeon (Minister-Counsellor, Charge d’affaires), predstavitel Juhokórejskej ambasády v Prahe.

Tento panel sa venoval prevažne teoretickému vymedzeniu a charakteristike aktuálneho severokórejského sociálneho systému, v ktorom našiel prevahu čŕt Bismarkovho, oproti Beveridgovmu modelu. Z uvedených záverov juhokórejského panelu sa však nedá predpokladať, že sociálny systém funguje v Severnej Kórei, aj keď ma nám známe črty, bezchybne. Dá sa skôr predpokladať, že rozmery potrebných sociálnych politik v tomto prípade budú ešte väčšie ako boli v prípade zjednotenia Nemecka.

Nakoniec sa dá len parafrázovať výrok nemeckého panelu. Ak nechceme mať zo Severnej Kórei iba prírodnú rezerváciu, bude najdôležitejšia dobre premyslená sociálna politika. Do vtedy je akákoľvek snaha o spojenie predurčená k neúspechu.

 

Autor příspěvku: Gabriel Hasík, CAS a Katedra světové ekonomiky (FMV, VŠE v Praze).

Autor fotografií:  Duc To Minh, Grafická a multimediální laboratoř, VŠE v Praze.

Celou fotogalerii najdete ZDE.