Rozhovor: Michaela Zemanová o pobytu a studiu v Izraeli

Kam jinam se vydat na výzkumný pobyt do zahraničí během doktorského studia než právě do země, kde jsou inovace a rozvoj klíčovými součástmi nejen ekonomického rozvoje? Tel Aviv je, podle mnoha odborníků, považován za druhou nejvýznamnější oblast v rozvoji technologií a vynálezů po americkém Sillicon Valley. Nejen kvůli této pověsti se doktorandka Michaela Zemanová vydala pokročit ve svém výzkumu právě do Izraele. I když si země zakládá na moderním přístupu řešení problémů, ještě dnes se potýká s těmi, které se se vznikem židovského státu pojí už desítky let. Jak ovlivňují izraelské mezinárodní vztahy každodenní život místních? Nejen na to jsme se ptali paní inženýrky, která aktuálně v Izraeli stále pobývá, v dnešním rozhovoru.

Vydala jste se v rámci svého výzkumu do Izraele. Proč právě tam?

Pobyt na zahraničnej univerzite počas doktorátu je veľmi rozdielny oproti výmenným pobytom počas bakalára a magistra. Už pri rozhodovaní, kam by sme chceli ísť a na koľko musíme zvažovať viacero faktorov. Ideálne by sme mali ísť tam, kde sú odborníci na tému, alebo teoreticko-metodologické východiská, našej dizertačnej práce. Teda pri výbere univerzity sa zameriavame najmä na konkrétnych odborníkov, ktorí by boli ochotní byť našimi „dočasnými školiteľmi“. Potom je tu samozrejme otázka financií. OZS na VŠE pomáha i doktorandom vybaviť finančný príspevok na krátkodobé i dlhodobé pobyty. Okrem toho sú i iné inštitúcie poskytujúce štipendiá pre doktorandov na výskumné pobyty, alebo i samotné zahraničné univerzity ponúkajú štipendiá. V neposlednej rade a pre mnohých i rozhodujúcim faktorom, či vôbec ísť do zahraničia, je rodina. Doktorát je beh na dlhú trať vo veku, keď už veľa z nás má rodinu. Takže je to výzva nielen pre nás samotných ale i pre naše deti a partnerov.

Osobne som už nepočítala, že by som počas doktorátu vycestovala. Pandémia môj doktorát dosť ovplyvnila. Hoci výjazd do zahraničia máme ako podmienku pre získanie titulu, pre obmedzené cestovanie počas covidu, sme dostali výnimku. Namiesto výjazdu som absolvovala viacero online metodologických kurzov pre výskumníkov organizovaných zahraničnými univerzitami. Izrael mi prišiel do cesty minulý rok v lete. Na FMV prišla výzva k podávaniu prihlášok na získanie štipendia priamo z izraelskej univerzity. Manžel pracuje pre zahraničnú firmu, ktorá pôsobí i v Izraeli. Dcéra je posledný rok v škôlke. Obaja súhlasili, aby som sa prihlásila. Ideálna príležitosť. Nešla som síce tou ideálnou cestou výberu „najskôr odborník, potom krajina“, no našla som si vhodnú školiteľku na univerzite v Izraeli na katedre politických vied, dohodla sa s mojou školiteľkou a vedúcou katedry na VŠE, vypracovala som zámer výskumu, dala dokopy iné potrebné dokumenty a podala prihlášku. A čakala. Po takmer dvoch mesiacoch mi prišla odpoveď, že mi bolo udelené štipendium (Sandwich Scholarship) na 3 mesiace počas školského roka 2022/2023.

Na jakém výzkumu pracujete? Pod jakou institucí?

Od marca som na univerzite Bar-Ilan v meste Ramat Gan, pri Tel Avive. Univerzity sú tu skôr na štýl Karlovky. Ponúkajú množstvo rôznych študijných odborov z prírodných, spoločenských a humanitných vied. Bar-Ilan je také malé mesto. Koleje, fakulty, posluchárne, labáky, administratíva, knižnice všetko na jednom mieste. Univerzita vznikla v roku 1955 a dnes je druhou najväčšou v Izraeli. Keďže som tu vďaka štipendiu a nie ako súčasť väčšieho výskumného projektu podporeného grantom, tak moje pôsobenie na Bar-Ilan je veľmi podobné ako na VŠE. Ide hlavne o samostatnú prácu na dizertačnej práci a pripravovanom článku, s ktorými som sa o štipendium uchádzala. Tri mesiace sú na napísanie odborného článku, aspoň teda pre mňa popri dizertačke, práci a rodine, krátka doba. Rozhodne budem na začatom výskume pracovať i po príchode naspäť do Prahy. Zatiaľ sa tu snažím získať čo najviac podkladov a zdrojov. Chodím na výskumné semináre pre členov katedry. Pravidelne sa stretávam s tunajšou školiteľkou a podarilo sa mi stretnúť a debatovať i s viacerých odborníkmi v oblasti identity a emócií v medzinárodných vzťahoch, ktoré na doktoráte skúmam. V skratke sa venujem emocionálnej konštrukcii identity menšín v politickom diskurze.

Jaké jsou hlavní rozdíly v akademickém a výzkumném prostředí v Izraeli oproti České republice?

Osobne som nepostrehla výraznejšie rozdiely. Možno preto, že som nemala možnosť navštíviť všetky budovy a laboratóriá na univerzite. Na Bar-Ilane sa intenzívne venujú napríklad výskumu mozgu a alzheimerovej chorobe alebo informatike a inžinierstvu. Pre tieto oblasti je vidno, že majú vybudované a stále budujú nové zázemie. Spoločenské vedy ako sociológia alebo politológia a medzinárodné vzťahy tu podobne ako v ČR hrajú druhé husle. Fakulta je v jednej z najstarších budov v areáli. Doktorandi tu nemajú ani svoju kanceláriu na katedre. Toto na VŠE dávno máme. No podobne ako doktorandi v ČR i tu popri doktoráte majú mnohí i inú prácu. Za doktorát tak ako u nás nemusia platiť poplatky, no prípadné štipendium alebo interné granty nie sú garantované a môžu sa líšiť program od programu. Za tú krátku dobu, čo som tu, bol dvakrát vyhlásený štrajk akademických pracovníkov. Ten posledný začal 21.5. a trval dva týždne. Išlo o vyjednávanie novej kolektívnej pracovnej zmluvy na celoštátnej úrovni a do štrajku sa zapojilo viacero izraelských univerzít. Teda rozhodne ako v ČR tak i tu je mnoho úspešných výskumných projektov a tímov, ale zároveň majú i svoje inštitucionálne i akademické problémy.

Izrael je jednou z nejinovativnějších zemí, o čemž vypovídá například počet registrovaných patentů. Proč si myslíte, že tomu tak je? Je to kreativitou místních, dobrými podmínkami pro výzkum, kombinací obojího?

Hi-tech sektor, ktorý celosvetovo produkuje množstvo patentov, je hlavným motorom rastu izraelskej ekonomiky. Izrael si to dobre uvedomuje a snaží sa vytvárať vhodné podmienky, aby tomu tak bolo i naďalej. Do toho spadá i podpora vedy a výskumu. Ďalší dôvod je určite armáda. Izrael má málo územia, málo ľudí a veľa nepriateľov. Po tom, čo si zažili štyri vojny a nespočetne konfliktov sú neustále v strehu, musia mať neustále navrch a musí to tak byť i vnímané druhými. Armáda musí zostať technologicky napred, čo následne produkuje i veľa patentov aplikovateľných do bežného života. Samozrejme je to i mentalitou miestnych. Izraelci nechodia okolo horúcej kaše a majú ostré lakte. Neboja sa riskovať. Toto prostredie plodí veľa start-upov, ktoré sa snažia preraziť v neprebádaných oblastiach. Súčasní Izraelci židovského pôvodu sa prezývajú „sabra“ (kaktusové ovocie), možno ich pomenovať i ako „Židia 2.0“. Poučení a zocelení z minulosti zotrvávajú v rozhodnutí žiť a zveľaďovať svoj jediný židovský štát. Zároveň sa neboja byť kritickí a priamočiari jeden k druhému, čo naznačujú i už tohtoročne pravidelné protesty proti vládnej reforme. Viac sa dočítate napríklad v knihe „Start Up Nation“ z roku 2009, ktorej autormi sú Dan Senor a Saul Singer.

Jaké největší výzvě jste doposud musela čelit? Co Vás na Izraeli nejvíce zaujalo nebo překvapilo?

Prekvapivo ľahko sme sa aklimatizovali. Žije sa tu komfortne, majú vybudované zázemie pre voľnočasové aktivity, na každom rohu možno nájsť obrovské detské ihriská, obchody, tržnice. Človek tu vie okúsiť blízkovýchodnú atmosféru, ale zároveň tu vie žiť v svojej európskej bubline. Prvé týždne sme bývali v ortodoxnom meste, teraz sme sa presunuli do centra Tel Avivu. Máme tak možnosť zažiť multikultúrny charakter Izraela. Izrael je drahá krajina, na to sme sa snažili pripraviť. Prekvapilo ma však, že mzdy a dôchodky tomu neodpovedajú. Z judaizmu majú ale silne vžitý zmysel pre súdržnosť a pomoc jeden druhému. Komunita sa postará o ľudí v núdzi. Podobne je to i medzi arabským obyvateľstvom. Rozdiel medzi arabskými a židovskými mestami a vzťah štátu a rôznych samospráv by bol ale na dlhšiu debatu.

Na to nadväzuje i palestínsko-izraelský konflikt. Jedna vec je učiť sa a učiť o ňom. Mávam ho ako častú tému v predmete „Simulace řešení konfliktů anglicky“, kde debatujeme o jeho priebehu a pozíciách jednej i druhej strany. Na mape vidíme ako je to tu rozdelené, no naživo si prejsť čisto arabské mestá v Izraeli alebo Západný breh, jeho checkpointy, izraelské cesty plné vlajok, strážené izraelské osady a dostať sa do zóny A, teda jadra Palestíny je niečo úplne iné. Najväčšia výzva pre mňa i moju rodinu bol posledný päť dňový vyostrený konflikt, kedy sme si zažili i sirény, kryt, izraelský Iron Dome a rakety z Gazy na vlastné oči. Keď je stav pohotovosti, tak sú otvorené nielen mestské kryty, ale i dvere do všetkých budov, ktoré krytmi disponujú. Život funguje ďalej, ale v prípade potreby všetci vedia, čo sa patrí a treba. Domáci to tu berú ako povinnú súčasť života. Akoby sa snažili i sami pred sebou zľahčiť tieto dni tvrdením, že inak sú bezpečná krajina s nízkou kriminalitou a deti sa môžu samé hrať vonku na ulici.

Jaké jsou největší výhody a nevýhody práce a výzkumu v zahraničí? Co byste poradila ostatním doktorandům, kteří zvažují podobnou zkušenost?

Výskumný pobyt je podmienkou pre získanie titulu. Preto odporúčam, začať si hneď po nástupe na doktorát zisťovať informácie o možnostiach výjazdu. Na FMV máme v rámci študentského intranetu časť pre doktorandov, kde je možné nájsť základné informácie k „Mezinárodní tvůrčí činnosti“ a odkazy na OZS a podporu vedy. S plánovaním výjazdu netreba čakať, lebo nájsť vhodnú univerzitu alebo dostať sa do medzinárodného výskumného projektu môže trvať niekoľko mesiacov i rokov. Je dobré sa popýtať i kolegov doktorandov a členov katedry, aké sú ich príbehy a skúsenosti s výskumom v zahraničí.

Ak človek plánuje zostať i po doktoráte vo vede a na univerzite, výskum v zahraničí je rozhodne niečo, čo pomôže naštartovať kariéru. Pomôže mu získať cenné pripomienky na rozpracovanú prácu od zahraničných akademikov. Zároveň sa mu otvoria dvere k novým témam, kontaktom alebo inštitúciám. Je potom už len na ňom ako to všetko využije ďalej. Nevýhodu by som skôr videla ako výzvu každého cestovateľa. Človek ide na dlhšiu dobu do neznáma sám alebo s rodinou. Nám sa napríklad nepodarilo vybaviť v Izraeli pre dcéru škôlku. Podobne ako v ČR majú viac detí ako kapacitu škôlok a ani súkromné neprijímali na krátku dobu. Takže pre nás najväčšia výzva nebol výskum v zahraničí ako taký, ale skĺbiť prácu s mojím a dcériným vzdelávaním, podobne ako to bolo počas lockdownu. Teda ak by ste išli na výskumný pobyt i s deťmi, určite sa oplatí hľadať univerzity, ktoré majú škôlku ako tomu je u nás na VŠE.

Rozhovor zpracovala Bc. Tereza Bártová, pomocná vědecká síla v CAS

Fotografie: Michaela Zemanová

Další z rozhovorů s našimi studenty najdete ZDE.

Pokud studujete FMV/VŠE a chtěli byste přispět s vlastním pohledem na studium v Asii či na jakékoliv jiné „asijské téma“, budeme rádi, když nás kontaktujete, např. na adrese stuchliz@vse.cz